Choď na obsah Choď na menu
 


Nonstop beh NT

   V sobotu 27.6. sa už po 23 krát zišlo množstvo vyznávačov horských bežeckých ultra maratónov pri Trangoške, aby sa popasovali s náročnou traťou s prevýšením okolo 2200 m. Počasie tentoraz bolo tým príjemnejším spoločníkom a bolo ako stvorené na takýto náročný pretek. Na štarte tohto ročníka mal zastúpenie aj náš klub v podobe mňa (Maroš) a Cyrila. Našu partiu ešte doplnili Laco a Paľo.

   V sobotu 27.6. sa už po 23 krát zišlo množstvo vyznávačov horských bežeckých ultra maratónov pri Trangoške, aby sa popasovali s náročnou traťou s prevýšením okolo 2200 m. Počasie tentoraz bolo tým príjemnejším spoločníkom a bolo ako stvorené na takýto náročný pretek. Na štarte tohto ročníka mal zastúpenie aj náš klub v podobe mňa (Maroš) a Cyrila. Našu partiu ešte doplnili Laco a Paľo.

   Štartovalo sa ráno presne o 9:30 pri Trangoške. Celé štartové pole (okolo 200 vytrvalcov) sa pomaly rozbehlo na náročných 47 horských kilometrov. Začalo to výšľapom na chatu M.R.Štefánika, kde bolo potrebné prekonať asi 600 metrové prevýšenie na necelých 3 km. Pokračovalo sa ďalej na najvyšší bod trate Kamennú chatu na Chopku v nadmorskej výške 2000 metrov. Občerstvovačka a necelých 10 km za nami. Ešte 37 km a sme v cieli. Profil trate bol známy, hore kopcom a dole kopcom a zas a znova. Krásne výhľady, panoráma Nízkych Tatier, na obdivovanie krás prírody príliš času nebolo, stále sa treba dívať pod nohy. Výšľapy sa striedali so strmými zbehmi po nepríjemných kameňoch. Náš spoločný cieľ bolo dobehnúť, ak to vyjde tak do siedmych hodín. Ďalšia občerstvovačka, magnézium, jonťák, čaj, ovocie, hrozienka, už len 17 km. Všetko išlo podľa plánu prakticky až do konca. Najhorší úsek ktorý mne osobne naozaj zobral kopu fyzických síl bol strmý zbeh z Prašivej do Hiadeľského sedla, pri ktorom mi stehná doslova kričali že už toho majú dosť. Ale po rýchlom občerstvení a ostrom výšľape na Kozí chrbát sa to paradoxne zlepšilo. Na vrchu už bolo vidieť cieľ a to sa potom beží už "ľahšie". Vyťahujem posledný gél z vrecka. Do cieľa chýbalo už len nejakých 8 kilometrov, ktoré sa dali bežať. Posledné dva kilometre po asfalte boli nekonečne dlhé ale zo zvyškami síl sme to spolu s Cyrkom už doklepali a ruka v ruke prebehli cieľovou čiarou na Donovaloch. Pocit v cieli? Úžasný a neopísateľný.

   Náš limit stanovený pred štartom sme splnili. Cieľovú pásku sme preťali v čase 6:47:08 čo nám v konečnom absolútnom poradí stačilo na slušné 101. a 102. miesto spomedzi 193 klasifikovaných. Či si to zopakujeme aj o rok, ukáže čas. Paľo dobehol ešte pred nami v čase okolo 6:18 a Laci za nami v čase 7:15.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Cyril - Uf uf

Ahoj Maros.
Potvrdzujem všetky Tvoje slová, akurát všetko bolo 100x ťažšie. Teraz neviem povedať, či sa tam ešte vrátim behať. Možno kvôli prírode, ktorú sme si nedokázali užiť. Uvidíme.
Športu zdar.